Prosecco je šumivé víno, ktoré je definované svojimi jedinečnými vlastnosťami a históriou. Vyrába sa v Taliansku, v jeho severo-východnej časti v regiónoch Veneto a Friuli-Venezia Giulia, medzi pohorím Dolomity a teplým Jadranským morom.
Ako „Prosecco“ bolo označované akékoľvek talianske šumivé víno vyrobené z odrody hrozna – Glera. V roku 2009 sa podmienky zmenili a prosecco môže byť produkované len v dvoch oblastiach: DOC (denominazione di origine controllata) a DOCG (denominazione di origine controllata e garantita). Navyše, každá fáza jeho výrobného procesu sa musí odohrávať v týchto zónach. Mimo nich, v zóne IGT, musia výrobcovia svoje šumivé vína nazývať Glera, podľa odrody hrozna, z ktorej je vyrobené. Nesmú ho označiť ako prosecco.
DOCG a DOC
Oblasť DOCG je srdcom oblasti, kde sa produkuje prosecco. Rozprestiera sa na kopcoch obklopujúcich dedinky Cartizze, Conegliano Valdobbiadene a Il Rive. Je chránená zákonom a tam vznikajúce prosecco podlieha prísnym kontrolám kvality. Dôkazom, že šumivé víno prešlo kontrolami, je kolok s označením DOCG nalepený na uzávere fľaše.
DOCG oblasť je hornatá, čo dáva priestor na vznik kvalitného vína. Korene viniča totiž musia prerásť hlboko do zeme, aby sa dostali k vode a živinám. Vinice tu produkujú najlepšie hrozno na výrobu prosecca. Niektoré kopce sú také strmé, že sa tam nedostanú stroje a o vinič na nich vysadený sa musia vinári starať ručne. Úroda tu býva oveľa nižšia ako v DOC oblasti a toto všetko spôsobuje, že šumivé vína s označením DOCG majú tendenciu byť drahšie ako DOC vína.
DOCG oblasť obkolesuje zo všetkých strán DOC oblasť. Toto územie je už takmer rovinaté, hrozno sa tu dopestuje oveľa ľahšie a aj úroda je oveľa väčšia.
| Prosecco | cukornatosť | |
|---|---|---|
| Brut Nature | do 3 g/l | |
| Extra Brut | 4 - 5 g/l | najsuchšia verzia |
| Brut | 6 - 11 g/l | suchá verzia |
| Extra Dry | 12 - 17 g/l | štadnardná verzia, ovocná a svieža |
| Dry | 17 - 32 g/l | najsladšia verzia |
Výroba
Existujú dve rôzne metódy výroby prosecca, rozdiel je v tom, akým spôsobom sa vo víne vytvoria bublinky, teda oxid uhličitý. V obidvoch prípadoch sa to dosahuje sekundárnou fermentáciou, a to buď vo veľkej nádrži (metóda Charmat) alebo v samotnej fľaši (Metodo Classico).